Ľadové lezenie v Tatrách

Ľadové revue

   asi po dvoch rokoch sa nám podarilo konečne s Martinom vyraziť na prelez viacerých ľadov.

Plán bol vyraziť na Sliezky dom vyliezť Sopel a Orolina a na lyžiach a sánkach dole, potom sa presunúť do Smokovca a 

vyliezť vo Veľkej studenej doline dolný, horný Grosz , Veverkov ľadopád a Záhradky .Celkom 6 ladov.

Okolo 6:30 sme vystúpili v Polianke do pekne mrazivého vzduchu -10C a hneď škrt cez rozpočet po snehu ani stopa …

Martin optimista predsa hodil sánky na batoh a šli sme…asi po dvoch hodinách stúpania sme už naberali smer pod Sopeľ.

Za tých par hodín teplota stúpla a nám sa parádne stúpalo.začali sme teda Soplom, prvá dĺžka celkom narovnaná oproti inym zimám…v lade neštandujem a 

pokračujem ďalej , druha dĺžka nepríjemná , nakoľko sa odtopila vrstva ľadu a trebalo pred šrubovanim čistiť ľad…

Trochu sebazaprenia po cca 5m odleze a už si užívam vylez ku štandu…po mne lezie Martin a už utekáme pod Orolina. Orolin nás čaká v tieni a tak sa prebíjame tvrdým ľadom. Z Orolina utekáme dole ja lesom Martin skúša zufalo sánky po asfaltke  kde sa da… v polke sa stretáme a utekáme spolu ku autu..

Krátka pauza na polievku pri aute v Smokovci a už zase valíme na hrebienok. Nohy už čo to tušia a nejako sa im nechce:) dohodnutú minútovú prestávku na Hrebienku nám ruší desaťčlenná skupina čínskych turistov…a tak zo strachu pred Covid 19 utekáme zase ďalej…

Po krátkej kríze sa ale rozbiehame a už vychádzame z lesa a mierime ku Groszovy…

Prvá dĺžka pohodova potom snehy a zase ľadík , ktorý dokáže človeka riadne oklamať…horna polovica sa tvári položena ale je to dobrých 85 stupňov.

Stretávame v nej kamošov od nás a Košíc, držíme si zdvorilostný odstup:) a rozdávame rady..Bukimu ďakujem za foto z hora (mal som ho spomenúť:)

Ľad rýchlo preliezame a hladný utekám dole ku batohu kde  mám dehydrovanu stravu.

Štartujem varič a o par minút si pripadám ako kráľ. Teplota medzičasom klesla asi opäť na -10 a tak sa posúvame ďalej. Martina začali tlačiť topánky a mňa trochu pichá do kolena ale odhodlaný už dupem pod Veverkač a čakám na Martina 

Lezie sa mi dobre, asi som sa rozliezol si vravím…ale v polovici ma prekvapí brutálne tvrdý lad. Mam pocit že bijem do skaly… no vytrápil ma dobre…horná časť je dva centimetre hrubá glazurka cez ktorú sa prebíjam ku štandu .Martina naháňam do ľadu ale skrz otlačene nohy už odmieta. V tom prichádza pár telefonátov od ženy a posledný ľad je naštrbený…ťažko vysvetliť že lezieme aj takto neskoro. 

Balíme batohy a utekáme dole…cestou sa zhodujeme, že v najlepšom treba prestať.

Smutne obchádzam Záhradky a už plánujem ako to o rok vyšperkovať a skrátiť čas…

Len zhrniem , ľady sme liezli cestou najväčšieho odporu. Počet použitých šrub od 6 do 2.Treba veľa vody a aj nejakú tu minerálku neuškodí vziať…

Ľady sú ešte v dobrej kondícii nakoľko cez deň natieka a v noci mrzne. Marian

Please follow and like us:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *